Ako Sa Písala História môjho Života...

Som manželka milujúceho manžela Robka a mamička dvoch nádherných dievčat Elišky (2017) a Nelky (2018) a od ich narodenia spolu s manželom pracujeme na spoločnom projekte. Cítim úplne naplnenie, keď sa môžem starať o tak malinké stvorenia a popritom tráviť čo najviac času s manželom pri budovaní našej spoločnej budúcnosti a hlavne prežívaní toho čo sme dostali a čo je najdôležitejšie a to je práve tento moment.

S Robkom sme sa spoznali v roku 2008 a za tento čas sme prežili celkom veľa zaujímavých vecí. Bola som ešte študentkou na strednej škole keď sme sa prvýkrát stretli, po maturite a po prijatí na vysokú školu v Bratislave sme sa nad spoločným životom až tak nezamýšľali.. Myslím, že tak, ako väčšina mladých ľudí. Túžila som cestovať, objavovať svet, čo sa mi aj splnilo, kedže som cestovala napríklad do Indie, či do USA. Bola to pre mňa nezabudnuteľná skúsenosť, India je očarujúca krajina, ale taktiež odráža kus sveta v ktorom sa nežije veľmi ľahko. Dostala som možnosť cestovať do Indie hneď dvakrát. Samozrejme pracovne, zakúsila som prácu v oblasti modelingu a hostessingu. Okrem práce, ktorú som tam robila, som navštívila aj niektoré zaujímavé časti Indie a kultúrne pamiatky, najzaujímavejšou bol Taj Mahal. Väčšinu času som trávila v meste Bombaj, bolo to presne pol roka. Je to celkom dlhá doba na spoznanie ich kultúry.. Jedným slovom bolo to pre mňa dobrodružstvo. Avšak musím úprimne povedať, že v určitých momentoch to nebolo až tak ľahké. Určite to pochopia tí, ktorí už na dlhší čas od svojej rodiny odcestovali. O Indii by som toho vedela napísať veľmi veľa, o tom však poviem viac v inom článku.

Môžem povedať, že svoje sny som si splnila, či už v cestovaní, alebo aj v súťaží o Miss na Slovensku, ktorou som sa dostala do prvej 13tky a mala možnosť prežiť sústredenie s dievčatami a taktiež vyhrať jazykový pobyt na 2 týždne v nádhernom New Yorku. Cestovaním som sa teda zdokonalila v anglickom jazyku, čo bolo pre mňa veľkým prínosom a práve s mojimi skúsenosťami z Indie sa mi otvorili dvere do naj-prestížnejšej leteckej spoločnosti Emirates. Túži po tom veľmi veľa mladých ľudí, čo som mala šancu aj vidieť. Na pohovore nás bolo viac ako 100 uchádzačov a to iba v Košiciach. Nehovoriac o pohovoroch po celom svete. Práve vtedy som bola v období, kedy som sa mala možnosť rozhodnúť pre ten ďalší a hlavne správny krok v mojom živote. Sny, ktoré som mala ako malé dieťa sa stali skutočnosťou, avšak na tejto ceste som zistila že mi stále niečo chýbalo. Samozrejme som sa veľmi tešila, keď som ich dosiahla. Ak by som mala svoje pocity, nejako lepšie opísať, cítila som prázdnotu. V momente, keď sa mi po dlhom čakaní konečne ozvali a zavolali z Dubaja, bola som nadšená. Oznámili mi, že po všetkých možných procesoch a schváleniach ma prijali do spomínanej leteckej spoločnosti Emirates. Bolo to pre mňa niečo úžasné, bola som veľmi rada, že som prešla každým ich pohovorom, testom a jednoducho, že som to proste dokázala. Poviem Vám, bolo to dosť náročné. Majú veľmi vysoké požiadavky. Oznámili mi, že nastupujem o 2 mesiace presne 11.9.2015. Po skončení telefonátu, na ktorý som vyše mesiaca čakala, som bola tak nadšená, že mi vyhrkla aj slzička šťastia. Po tom krásnom pocite úspechu som to vedela.. Že aj napriek tomu, že som to dokázala a prekonala svoju komfortnú zónu, týmto pohovorom a celým výberovým konaním ..vedela som, že toto nie je cesta v mojom živote. Áno, veru nie je a dnes som vďačná Bohu, že som sa takto rozhodla. Túžila som po hlbšom vzťahu s Robkom, ktorý, keď som cestovala preč sa nám stále vzďaľoval. Hoci ako priatelia, ktorí spolu chodili, sme sa nechceli veľmi viazať.. Myslím v manželstve.. Po 5tich rokoch sa niečo nádherné a myslím, že môžem povedať nadprirodzené v našich dušiach a životoch odohralo. Pochopili sme, že naša cesta je jedine spolu, kdekoľvek to už bude. Poviem vám, že ten dátum, kedy som mala odletieť do Dubaja si dodnes pamätám, pretože skoro v rovnaký deň sa stalo niečo pre mňa dovtedy najkrajšie v živote a keby som vtedy odletela.. Viem, že by som to nikdy nezažila. Presne 9.9.2015 ma môj už teraz úžasný manžel požiadal o ruku. Bolo to niečo po čom každá z nás od malička túži .. A o to viac, ak je to s niekým komu opätujeme svoje city. Áno, bolo to krásne romantické.. Taliansko, more, a západ slnka a muž, ktorý vám dáva svoje srdce, aby ste s ním mohli prežiť celý váš život. Myslím, že viac písať už nemusím. To bola presne tá časť, ktorá mi chýbala. Hoci som si určitým spôsobom sny plnila. Boli to skôr tie materiálne veci ..avšak na konci toho úspechu to nebolo také, aké som si na začiatku cesty predstavovala. Každý z nás potrebuje niekoho v živote s kým tie krásne momenty môže zdieľať, s kým môže kráčať po tej spomínanej ceste. Už to nie je iba o dosahovaní toho, čo si vytýčime, ale o ceste ktorej každý moment je tak jedinečný a má veľký význam. 

Som vďačná Bohu za to, že nám s Robkom ukázal, že spojenie v manželstve je veľmi dôležité, keby sme vedeli AKO veľmi je to spojenie dôležité, vzali by sme sa skôr, ale zrejme to bola naša cesta.
Presne práve preto píšem aj tento článok … už ako priatelia sme sa s Robkom sem tam pokúšali na nejakých projektoch pracovať. No výsledok nebol až tak ružový. Keďže sme ešte každý mali myšlienky kade tade. V našom manželstve sme dospeli k bodu, kedy sme vedeli, že chceme na niečom spoločne pracovať, spoločne niečo krásne a zaujímavé vybudovať. Niečo čím môžme pomôcť rodine, či iným ľuďom a čo nás bude napĺňať a tiež budovať našu budúcnosť a hlavne, aby sme čas strávený prácou neobetovali na úkor našich detí. Chceli sme to proste všetko spojiť, aby sme mohli prežívať všetko spolu. A samozrejme, aby vybudovanie netrvalo príliš dlho ..aby sme sa raz neotočili a naše deti boli dospelí mladí ľudia. Nechceme prepásť, tie krásne momenty, ktoré máme v rukách. Boli nám dané talenty a dary na to, aby sme s nimi mohli vytvoriť to prečo sme boli stvorení, každý máme to jedinečné poslanie.. Je veľmi dôležité, ak človek zistí aké poslanie ma pre svoj život a čo chce pre to urobiť. Myslím, že všetko ide ľahšie, ak sú na to dvaja.

Je dôležité stanoviť si vlastné ciele a túžby, ktoré máme a hlavne tie spoločné rodinné. Myslím že, každý si musí prejsť tou krásnou cestou víťazstiev a tiež údolí, to je súčasťou života. No je dôležité, či iba prežívame alebo ten náš život žijeme naozaj naplno. Verím, že každý z vás má v srdci túžbu bojovať a hľadať zmysel života. Ja verím, že Ti na tejto ceste môžeme malou troškou pomôcť aj my. Ak ťa môj príbeh niečím inšpiroval alebo sa ti máličko páčil, budem rada ak mi napíšeš ten svoj a spolu niečo vymyslíme.

FreeGeneration Academy